Novinky

Do fotogalérie bol pridaný nový album Zážitkové vyučovanie so sokoliarom, 1.stupeň.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Biológia v 8.B.

Formou zážitkového učenia sa žiaci naučili stavbu živočíšnej a rastlinnej bunky. Vypracovali nádherné modely, ktoré prezentovali spolužiakom.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Európsky deň jazykov na hodinách ANJ, 3. - 4. ročník.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Európsky deň jazykov.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Stavba Zeme - 9. ročník.

Prezentácia 3D projektov

Pri príležitosti Svetového dňa zvierat, ktorý si pripomíname 4. októbra, organizujeme zbierku na podporu zvierat v útulkoch a záchranných staniciach.

Naším cieľom je pomôcť tým, ktorí nemajú hlas a často sú odkázaní na našu solidaritu.

Zbierame staré PRIKRÝVKY, DEKY, PLACHTY, UTERÁKY, BAVLNENÉ OBLIEČKY  (nie krmivo).

Zbierka bude prebiehať v termíne: od 24.09 do 01.10.2025

Miesto odovzdania príspevkov:  Žltý pavilón, prízemie, pani učiteľkám PhDr. Reyovej a Mgr. Lachkej

 

Veríme, že sa spoločne zapojíme a ukážeme, že aj malé skutky dokážu priniesť veľkú pomoc.

Ďakujeme, že vám na zvieratách záleží! 🐾

 

Zbierka bude odovzdaná v CVČ v Jame 3, ktoré pre žiakov/čky organizuje každoročne zábavno-náučné dopoludnie. Tento rok sa koná 2.10.2025 a my ( žiaci a žiačky 1. stupňa) tam nebudeme chýbať. 

Do fotogalérie bol pridaný nový album Deň rešpektu a športu v City Aréne.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Charitatívna zbierka školských pomôcok.

Naša škola sa zapojila do charitatívnej zbierky školských pomôcok organizovanou trnavskou arcidiecéznou charitou

Do fotogalérie bol pridaný nový album Učíme sa o význame a funkcii knižníc.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Projekt - Naše mesto - dobrovoľnícke aktivity.

12.9.2025

Do fotogalérie bol pridaný nový album Lingvafest na Ekonomickej univerzite v Bratislave .

Do fotogalérie bol pridaný nový album Návšteva knižnice, 2.A, 2.B.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Špotovo-pohybové aktivty 1.A, 1.B.

Rodič, ktorý je v hmotnej núdzi alebo neplní kritérium životného minima a má záujem o poskytnutie dotácie na školské pomôcky v prvom polroku šk. r. 2025/2026, musí si dať prehodnotiť príjem na Okresný úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ul. J. Bottu Trnava.

Aktuálne potvrdenie treba priniesť na sekretariát školy do 04.09.2025. V potvrdení bude uvedené meno a priezvisko rodiča, adresa a tak isto aj meno, priezvisko a dátum narodenia dieťaťa,  na ktoré bude školské pomôcky žiadať.

Do fotogalérie bol pridaný nový album ŠKD - letná činnosť.

Prázdninová ŠKD 7.7. 25-11.7.25 Myslíme si, že náš spoločný prázdninový týždeň bol skvelý. S veselou partiou detí sme veľa tvorili. Napríklad farebných motýľov, zmrzliny posypané trblietkami, gombíkmi. Už zdobia našu školskú knižnicu. Bola to odmena pre našu tetu knihovníčku Veroniku, ktorá si pre nás prichystala pekný program, súťaž, odmeny. Ďakujemeee 🙂.

Počas týždňa sme aj športovali, skákali, súťažili, hrali futbal, florbal… .

Aby sme aj maškrtili a neboli z nás hladoši, pripravili sme si dve piškótové torty s čučoriedkami. Štyri super nátierky - rybičkovú, avokádovú, vajíčkovú a bryndzovú. Pochutnali sme si.

Nechýbala ani túlačka po Trnave s dobrou zmrzkou a naša spoločná prechádzka do Kameného mlyna. Bolo supééér.

Zatúlali sme sa aj pod morskú hladinu a naše diela zdobia školskú chodbu.

Ďakujeme ujom kuchárom a kuchárkam za dobré obedy.

A kto toto všetko zažil? No predsa: Miško,Sebo, Dominik, Adam, Filip, Meliska, Kristínka, Nelka, Anetka, Aria, Vaneska, Eliška a tiež Lucka, Marianka, Zuzka.

Veselééé prázdniny !!! 🙂 🙂 🙂

PONDELOK

UTOROK

STREDA

ŠTVRTOK

PIATOK

Do fotogalérie bol pridaný nový album Občasník Gorkáčik.

Do fotogalérie bol pridaný nový album GORKÁČIK - letný prímestský tábor.

1.DEŇ

V pondelok sme objavovali tajomstvá Malého Ríma. So sprievodcom, ktorý sa pre nás obliekol do stredovekého odevu, sme sa prešli nielen mestom, ale aj časom. Navštívili sme kostnicu pri Bazilike sv. Mikuláša, ktorá nám odkryla tajomstvo pochovávania našich predkov, prešli sme sa hradbami v jej blízkosti, schladili sme sa v barokovej pivnici v Západnom krídle trnavskej radnice a navštívili sme aj jej väzenie, v ktorom sa uchovali nástenné maľby a nápisy odsúdených. Jeden z nás si vyskúšal aj putá a mohol sa vžiť do pocitov odsúdeného. S našim sprievodcom sme si spravili záverečnú spoločnú fotku pred radnicou a pokračovali sme v programe dňa, ktorým bola návšteva parku Bela IV., kde nás čakala prestávka na jedlo a oddych. Počas toho sme si povedali zopár tajomných príbehov o mestských hradbách a Gorkáčik rozdal svoje prvé darčeky, ktoré potešili a spríjemnili oddychový čas. Nasledovalo vytúžené schladenie zmrzlinou. Tajomstvá Malého Ríma nás ešte zaviedli do Bernolákovho sadu, kde sme sa zastavili pri pamätníku Antona Bernoláka, aby sme si povedali čo to o jeho, našej slovenčine. Po krátkej prestávke na zábavu v promenáde, sme sa vydali na našu spiatočnú cestu do školy, kde nás už čakali rodičia.

2.DEŇ

V utorok sme hľadali kľúče od mesta. Návštevou Západoslovenského múzea sme získali náš prvý kľúč. Program múzea bol veľmi pútavý. Rozprávali sme sa s rímskym vojakom, tiež so stredovekým cechmajstrom, ktorý nám porozprával o Trnave a jej vzniku, navštívili sme aj expozíciu Podmorského sveta a tiež starú pivnicu, kde sme si baterkami posvietili na klarisku a jej rozprávanie o živote v ráde. Západoslovenské múzeum sídli v budove bývalého kláštora klarisiek, ktoré v našom meste pôsobili skoro 600 rokov a s tichou úctou sme stáli aj pred stenou, za ktorou mnohé z nich večne odpočívajú. S krásnymi omaľovánkami o Trnave, ktoré sme dostali ako darček, sme sa prešli jednou z najstarších ulíc, ktorou je ulica Kapitulská. Tu sme si dali čas na oddych a nabratie síl. Počas toho sme sa dozvedeli zopár informácií z jej najstaršej histórie a nechýbali ani legendy. Napríklad tá o chodbách pod mestom. Aby sme však získali ďalší kľúč od mesta, museli sme sa presunúť za jeho hradby. Cesta nás doviedla k replike stredovekého katapultu, ktorému sa vraví aj trebuchet. Zistili sme, aký bol jeho účel a tiež význam mestského opevnenia, vďaka ktorému sa mohli naši predkovia cítiť v bezpečí. Niektoré miesta našich hradieb majú hrúbku až 2 m a ako opevnenie patrí k tým najstarším na Slovensku. Prešli sme sa popri ňom cestou za získaním posledného kľúča, ktorý sme získali návštevou Mestskej veže. Po prekonaní 143 schodov sme si pozreli naše krásne mesto z vtáčej perspektívy a videli sme aj stroj času, ktorý je v nej ukrytý. Po opätovnom zdolaní 143 schodov sme išli „zmrzlinovať“ a po jej zlízaní sme sa prešli Ružovým parkom, kde sme za získané tri kľúče od mesta dostali odmenu dňa, ktorej sme sa opäť všetci úprimne potešili. Unavení a spokojní sme sa vydali na cestu do školy, kde sme sa rozlúčili.

3.DEŇ

Tretí deň sme nechali naše nôžky trošku viac odpočívať a na presun za Pribinom a Svätoplukom sme využili autobusovú dopravu. Cesta bola príjemná a rýchla. Veď Nitra nie je tak ďaleko od Trnavy. Čakala nás návšteva Nitrianskeho hradu. Po ceste Pribinovým námestím sme navštívili sochu Corgoňa, kde sme si spravili spoločnú fotku. Dozvedeli sme sa, prečo sa stal symbolom Nitry. Čakal nás však ešte krátky výstup na hrad. Než si nás však vyzdvihol náš sprievodca, po ceste nám trošku vyhladlo. Presne podľa plánu sme o 10 hodine začali prehliadku Malého okruhu. Ako prvú sme navštívili Katedrálu sv. Emeráma, ktorá je vytvorená spojením troch chrámových stavieb rozličného veku. Okrem nádherných malieb a výzdoby sa tu nachádzajú hroby a krypty duchovných a iných významných cirkevných hodnostárov, ale tiež relikvia cv. Cyrila. Nitriansky hrad nám prezradil aj svoju legendu o hradnej studni, Žofii a vodníkovi, ujo sprievodca nám porozprával aj o Veľkej Morave a nahliadli sme aj do Diecézneho múzea, ktoré ukrýva bohatú históriu kresťanstva na Slovensku. Keďže náš deň ešte nekončil, presunuli sme sa späť k autobusu aby nás odviezol do Arboréta Mlyňany, ktoré má najbohatšiu a najcennejšiu zbierku cudzokrajných drevín na Slovensku. Oddýchli sme si pri kaštieli, poprechádzali sa voňavým a rozkvitnutým rozáriom a tešili sme sa na chladivú kofolu a malinovku, ktorá bola bodkou pekného dňa. Hromadnú zmrzlinu sme z časových dôvodov nestihli, ale bez darčeka sme domov neodišli ani dnes. Cesta do školy bola pohodlná a rýchla a už sa nevieme dočkať, aký bude náš štvrtý deň.

 

4.DEŇ

Štvrtkový táborový program s názvom O vode po vode nás vlakom previezol do Piešťan. Kto už navštívil toto kúpeľné mestečko vie, že presun zo stanice do centra je naozaj dlhokánska prechádzka. O to dlhšia bola cez najhorúcejší deň. Ale! My sme sa nezľakli, vyhľadávali sme tieň, dopĺňali tekutiny a v Kúpeľnom parku sme si hneď po „desiatoraňajkách“ vychutnali zmrzlinu podľa vlastného výberu. V našich žltých šiltovkách, ktorými sme budili pozornosť a ktoré nám chránili hlavy pred úpalom, sme sa presunuli k symbolu Piešťan na priateľské stretnutie s Barlolámačom. Bez spoločnej fotografie sme neodišli. Odtiaľ sme sa presunuli po Kolonádovom moste na Kúpeľný ostrov. Tento most je najdlhším krytým mostom na Slovensku a vraví sa mu tiež Sklený. V kúpeľnom meste Piešťany vyviera 10 termálnych prameňov a to z hĺbky až 2000 metrov. Jeden z nich sme aj ochutnali. Ide o prameň minerálnej liečivej vody, ktorému sa ľudovo vraví Vajcovka. Nachádza sa na kúpeľnom ostrove, v murovanom altánku na rohu budovy Napoleon. V neďalekom parku sme si pod veľkým platanom spravili oddychovú prestávku. Prišiel čas na čerešničku dňa, ktorou bola plavba po Sĺňave. Sĺňava je priehradné jazero na rieke Váh v blízkosti mesta. Počas hodinovej plavby sme sa nechali kolísať vlnami a rozmaznávať pohľadom na vodu a okolie. Ukrytí pred páľavou v hlavnej sále lode, sme o vode po vode počúvali náučný výklad. Malinovky, chrumky a fotografie do mobilov nám cestu ešte viac spríjemňovali. Čakala nás opäť dlhá cesta na stanicu, kde sme dostali darčeky od Gorkáčika a osviežili sa chladivou kofolou na peróne. Vo vlaku sme sa všetci správali disciplinovane, za čo patrí „gorkáčom“ veľká pochvala. Naša cesta do Piešťan končí opäť pred budovou školy.

5.DEŇ

Čoooo? Už je piatok? Posledný deň nášho tábora? Aj takto mohlo vyzerať naše ráno, keď sme vstávali do posledného „gorkáčikovského“ dňa. Po štyroch horúcich dňoch prišlo príjemné ochladenie, ale iba o pár stupňov. Mali sme pred sebou cestu za malým Slovenskom a Najväčším Slovákom. V priebehu týždňa sme sa veľa nachodili a tak sme vymysleli výlet, kde využijeme autobusovú dopravu a uľavíme našim nohám. Prvou zastávkou bol Park Miniatúr Podolie, v ktorom sa nachádzajú dobové rekonštrukcie hradov a zámkov v podobe, akú mali pred 300 až 500 rokmi. Je ich tam viac ako 80. Pri každom sa nachádala tabuľka s náučným textom a prečítali sme si aj zopár povestí. Prechádzka touto históriu bola veľmi pútavá a dostali sme priestor aj na zábavu. Posilnení malým občerstvením sme nasadli do autobusa, aby nás odviezol za Najväčším Slovákom. Tento titul dostal v roku 2019 na základe ankety usporiadanej Rozhlasom a televíziou Slovenska. Muž malého vzrastu, ale veľký myšlienkami a srdcom. Milan Rastislav Štefánik. Kto bol a čím sa stal, sme sa dozvedeli v jeho rodnom dome v Košariskách, kde sídli SNM Múzeum Milana Rastislava Štefánika. Obklopení osobnými predmetmi, fotografiami a dokumentami sme sa o ňom veľa dozvedeli. Za správne zodpovedanú otázku si mohli niektorí z nás nasadiť jeho červenú čiapku z uniformy a zapózovať pri pracovnom stole jeho parížskeho bytu. Je tam umiestnená aj letecká bunda, v ktorej zahynul pri leteckom nešťastí 4.mája 1919, neďaleko Ivanky pri Dunaji. Z Košarísk nás autobus odviezol na posledné miesto jeho odpočinku, ktorým je Mohyla na Bradle. Po krátkom programe v turistickom informačnom centre, kde sme mali zážitkové vzdelávanie s videoprezentáciou Štefánikovho života, sme sa presunuli k pamätníku. Poučení o význame tohto miesta a pravidlách slušného správania sme vystúpili na jej vrchol. Z výkladu v turistickom centre sme sa dozvedeli, že jej obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých M.R. Štefánik pôsobil. Mohyla na Bradle je monumentálnou hrobkou a významnou národnou kultúrnou pamiatkou a je obklopená krásnou prírodou Myjavskej pahorkatiny. Pred tým, než  sme sa vydali na spiatočnú cestu, sme ešte niekoľkými výskokmi ukončili náš spoločne strávený týždeň s Gorkáčikom. A aby sme naň nezabudli, zvečnili sme si ho fotkou, ktorú nám ochotne spravil ujo šofér. Rozdané darčeky po ceste domov nám budú pripomínať krásny a obohacujúci deň. Náš tábor končí pred budovou školy s úsmevom a v objatí vychovávateliek a detí. Za celý týždeň sme nachodili cez 50.000 krokov. Je čas na oddych a iné prázdninové dobrodružstvá. Tak ahoj a vidíme sa s Gorkáčikom o rok.

„Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.“ M.R. Štefánik